Erzsébet Vendégház Vése

Vése sa nachádza vo vnútornej časti kraja Somogy na polceste medzi Kaposvár a Nagykanizsa na ceste 61. Susedí s dedinami Tapsony na severe, Böhönye a Terebezd na východe, Segesd a Somogyszob na juhu, Inke a Nemesdéd na západe. Podľa údajov z roku 2001 jeho územie je 4334 ha, má približne 850 obyvateľov a 350 domov.
V regióne je veľmi rozšírené poľovníctvo. Typická lovná zver je jeleň, ale nachádza sa tu aj veľa srnčej zveri a diviakov. Možno nájsť aj bažanty, jarabice i zajace. V Csöprönd, ktorý je v lese neďaleko od Vése, je vidiecky lovecký zámoček
Názov obce pochádza zo slovanského mena Vehse, ktoré vlastníci pôdy v stredoveku používali ako priezvisko. Potomkovia tohto rodu zmenili meno na Wéssey alebo Vessey neskôr v 15. storočí.
Prvé platné údaje o obci sú z 1284. Potom kráľova manželka Alžbeta (matka László IV), dala túto krajinu rodu Tamás, Vácskemu biskupovi, a jeho rodine. Populácia môže pochádzať z tejto rodiny. Existuje iný dokument od Lászla IV, ale musel byť falošný podľa najnovších výskumov. Vése patril kraju Segesd a bol pod kontrolou kráľovninho manžela.
Za tureckej nadvlády v obci žilo len pár ľudí. Navyše bolo krátke obdobie, keď obec ako taká neexistovala. V 18. storočí sa populácia začala zvyšovať a boli určené nové hranice. Rodina Vessey sa stala luteránskou v čase reformácie a jej členovia sa často sobášili s ľuďmi z iných krajín, pretože preferovali manželstvá toho istého náboženstva. Vzhľadom k tomu, že sa nejedná o veľkú rodinu a mala len niekoľko vzťahov v susedstve, na druhej strane mala iba jedného muž naprieč štyrmi generáciami, respektíve, meno Véssey sa nepreukázalo vo verejnom živote až do konca 18. storočia.
Po zrušení nevoľníctva v roku 1848, päťdesiat rodín sa stalo vlastníkmi pôdy, 480 častí (681 akrov) v tejto oblastí. S pomedzi týchto rodín Vessey mala najväčšiu moc v obci v 19. a 20. storočí.
Na prelome storočia väčšina obyvateľov bola nútená sa zapojiť do sezónnych prác a tí bez pôdy museli slúžiť zemepánovi. V čase Maďarsko-Sovietskej republiky vláda nútila nezávislých roľníkov k vstupu do družstva, ktoré pracovalo od jari do jesene. Život bol pokojný, v tých rokoch neboli tam žiadne poruchy.